Rozhľadne sú populárnym miestom pre ľudí a často krát lákajú ľudí na výlet. Je z nich pekný výhľad, najmä ak sa nachádzajú na vysokom kopci.

Náš prvý tip na pekné miesta v okolí Trenčína začneme práve takouto rozhľadňou. Možno pre niektorých známa, pre niektorých menej alebo vôbec. Rozhodne sa, ale oplatí za ňou vyraziť a užiť si pekný výlet. Rovno poviem, že toto miesto je možno málinko vzdialenejšie od Trenčína. No počasie sa už pomaly lepší, sezóna začína a treba si dať troška viac do tela. Tým že trasa je z veľkej časti v naozaj ľahkom teréne a asfalte, je vhodná tak ako pre horské aj gravel biky. Náročnosť by som povedal taká stredne náročná. Dole pod článkom nájdete komplet štatistiky z mojej jazdy na Strave.

Rozhľadňa Veľký Lopeník

Naozaj krásna a pomerne stará rozhľadňa sa nachádza na hrebeni vo výške asi 900m.n.m. Presne na hranici s Českom a Slovenskom nad osadou Grúň. Možno veľa z vás jazdí na Kykulu, resp. Machnáč nad Chocholnou. Už od starej školy je práve Lopeník krásne vidieť po ľavej strane. Keď už ste na Kykuli, máte to len hodinku na Lopeník, a to treba využiť :)

Trasa na Veľký Lopeník

Trás ako sa na Veľký Lopeník dostať je samozrejme viac. Môj okruh začíname v Trenčíne na novej cyklotrase, smer Nové Mesto nad Váhom. Po pár kilometroch už ale točíme doprava, k hlavnej ceste a následne k podchodu, ktorým prejdeme do obce Kostolná-Záriečie.

Po hlavnej ceste pokračujeme asi 2km do Chocholnej, odkiaľ už v dedine odbočujeme a začíname mierne stúpať na smer Kykula. Ja som si zvolil nie úplne tradičnú výstupovú cestu na Kykulu, cez Petrovu dolinu. Znamená to teda že neodbočíme klasicky smer Kykula / Pálčie, ale ideme stále rovno. Prvých asi 6,5km z Chocholnej je len veľmi mierne stúpanie, ktoré osobne nemám moc rád. Zdá sa mi nekonečné, nedá sa ísť ani nejak moc rýchlo, no priemer 2-3% v nohách rozhodne cítiť  :)

Následne sa však kopec začne zdvíhať, pribudnú krásne serpentíny a hneď to ide lepšie. Celé toto stúpanie z Chocholnej má asi 12km/500m, z toho väčšinu výškových získate práve na konci v serpentínach, takže treba šetriť sily. Povrch je z veľkej časti pomerne slušný asfalt, na jednom úseku je troška horší, no viem že tu chodia aj chalani na žiletkách. Ideálnou voľbou však bude gravel, či mtb. Na konci celého stúpania už asfaltová cesta končí a začína troška horší terén, po starej zvážnici. Par minút jazdy a napájame sa na modrú turistickú značku, ktorá nás privedie až k rázcestníku Pod Kykulou. Tu už sa nám otvoria pekné výhľady na Vyškovec a vidieť aj náš ciel, Velký Lopeník.

Po pomerne dlhom stúpaní si chvíľu odpočinieme zjazdom po červenej turistickej značke smer Vyškovec. Cesta je dosť rozbitá a kamenistá, tak nezabudnite dávať pozor. Následne sa však napájame na hlavnú cestu a krátkym stúpaním už smerujeme ku chate Vyškovec. Táto chata je Trenčanom pomerne známa a posedenie pri dobrom pive či jedle s panoramatickým výhľadom je doslova zážitok.

Po pauze však stále pokračujeme po červenej značke, ktorá vedie po hlavnej ceste smer rázcestník Mikulčí Vrch. Z hlavnej cesty neskôr odbočujeme doľava na zelenú turistickú značku. Pomerne rýchlym a zábavným zjazdom prefičíme okolo chaty Jana, až dole k Lopenickému sedlu.

A teraz začína ta pravá zábava :) Treba sa nejako vyštverať na hrebeň. A to myslím doslovne. Ten kto sa moc posilnil na Vyškovci si teraz možno troška ugrcne :) Nasleduje krátke, no veľmi prudké stúpanie. Priemer na Strava segmente ukazuje 14%, no na začiatku to isto ide aj cez 20%.Tu bude asi najlepšie kúsok potlačiť, aby ste mi náhodou nezobrali KOM :) Mne sa to tiež nie vždy chce šliapať, no väčšinou sa hecnem a dám to. Pár metrov sa prechádza aj cez ohradník, kde sa v sezóne pasú kravy, tak treba dávať pozor. Už sa mi raz stalo, že ma nechceli pustiť, potvory jedny. Tento úsek treba pretrpieť a potom už to ide oveľa lepšie. Vojdeme do krásneho ihličnatého lesa a stále pokračujeme po zelenej značke. Po pár minútach jazdy už míňame posedenie a razcestník Pod Malým Lopeníkom. Tu už začína krátka, no po ľavej strane brutálne korenistá jazda po hranici Česka a Slovenska. Po pravej strane samozrejme ide aj normálna zvážnica, ale zábavnejšie je to po koreňoch. Za mňa, je tento úsek úplne tým najkrajším celej trasy. Vlastne, celý tento prejazd od Mikulčáku po zelenej až k Lopeníku, je dôvod prečo sem chodím.

Na tejto hraničnej zvážnici nás už po pár metroch čaká prvý pohľad na rozhľadňu. Posledný brdok a sme tam.

Samotné okolie rozhľadne je plné rôznych posedení, ohnísk a lavičiek. Je tu aj altánok, kde sa da prípadne skryť pred zlým počasím. V sezóne, okolo víkendov, je v spodnej časti rozhľadne otvorený bufet, kde mávajú dokonca aj pivo :) A to sa už oplatí, vydriapať sa až sem. :) Výhľady z najvyššieho poschodia sú naozaj úchvatné na všetky strany

Ciel sme síce dosiahli, no ešte sa musíme nejak dostať domov, že :)Našťastie, väčšinu výškových už máme za sebou, takže sa pôjde prevažne z kopca. A že to bude riadne z kopca :)  Z Veľkého Lopeníka sa vydáme po modrej značke smer Nová Bošáca. Toto bude asi jediný problematickejší úsek, ak pôjdete na gravel biku. Asi 2,5km pomerne strmo dole dá zabrať brzdám aj rukám. Verím, ale že skúsenejší gravelisti to dajú v pohode. V strede tohto zjazdu je starý altánok, kde môžete troška vytriasť ruky a pokochať sa výhľadmi na okolie.

Rozbitý zjazd končí v osade Grúň, odkiaľ už ide pomerne dobrý asfalt do Novej Bošáce. Stále je to ale riadny padák a dá sa tu ísť naozaj rýchlo. Keby tu merali policajti 50tku v obci, isto by to teraz bolo na pokutu :) Ak ste šli na horskom biku, skúste neprestreliť pokračovanie modrej značky. Tým si troška skrátite cestu do dediny po krátkom, no zábavnom traily. Z Novej Bošáce už začína návratová jazda smerom naspäť do Trenčína. Cesta našťastie až do Bošáce mierne klesá a jazdí tu minimum áut. Pár malých kopčekov smere na Haluzice, posledná terénna vsuvka v Haluzickej tiesňave a zjazd do obce Štvrtok. To najlepšie celého výletu máme bohužiaľ za sebou. Pred nami je už len hlušenie kilometrov smer Trenčín. V Ivanovciach sa dá pekne napojiť na cyklotrasu na, ktorej sme začínali, takže návrat domov, už bude znova mimo premávky.

Priznám sa, tento okruh nejazdím nejak často. Dôvod je jednoduchý. Nemám rád dlhé asfaltové presuny na horáku. Napriek tomu, že teraz som mal možnosť zobrať gravel bike, nabudúce by som aj tak zvolil znova horák. Predsa len, ten parádny hrebeň k rozhľadni a následný zjazd dole, sú na horák ideálnejšie a vždy si to chcem poriadne užiť. Aký stroj si vyberiete vy, je už na vás. Každopádne, ak vychytáte počasie ako ja, isto budete spokojní na akomkoľvek biku.

Tu je link na moju jazdu na Strave, kde si môžete stiahnuť aj GPX.