VIDEO: Pretek Hero a Dolomity: Epický závod horských bicyklov v raji

29.6.2023

Ak sa vám nechce čítať, rovno si pozrite naše nové video. Ale ideálne keď si dáte oboje...

Nápad vyraziť do Dolomitov mi vŕtal v hlave už pomerne dlho. Rok čo rok sledujem kamarátov a známych na Strave, ktorí tam pravidelne jazdia. Či už len tak na cyklodovolenku alebo na známy maratón HERO.

Mňa to však stále nechávalo chladným. Predsa len nepretekám tak dlho a nemám úplne pobehané tie naše akcie. Najskôr som chcel spoznať to naše Slovensko. No tento rok som už neodolal a vyrazil som okúsiť svet. A že to bolo skvelé rozhodnutie.

Prečo práve Dolomity?
Stačí si pozrieť obrázky a hneď vás očaria. A naživo sú priam neuveriteľné. Doslova vyrážajú dych majestátnosťou. Aj tá obyčajná tráva na lúkach je tam akási zelenšia. Výhľady sú úžasné a výstupy na biku extrémne náročné. Nie nadarmo tu 90% ľudí jazdí na e-bikoch.

Prečo práve HERO?
Vždy ma fascinovali preteky, kde boli veľké prevýšenia. Navyše, ak 4500 m nastupujete len na 85 km? To proste musím zažiť, pretože tu u nás to rozhodne nenamotáte. A keď k tomu pridáte panorámy a výhľady Dolomitov, o top deň na biku je postarané.

Ísť len tak na otočku?
Áno, oplatí sa aj tak. Aj za ten jeden deň v Dolomitoch sa tá 8-hodinová cesta autom dá akceptovať. Ale ideálne je tu stráviť aspoň pár dní. My sme pricestovali už vo štvrtok. Vôbec sme neváhali a hneď po dlhej ceste rovno sadáme na biky a ideme.

Skúsiť súšn
Hneď na prvých kilometroch chápeme, že tu namotať 4500m na takej krátkej vzdialenosti nebude problém. Len tak pre porovnanie, náš Horal maratón s dĺžkou 145 km má 4500 výškových a ten sa pýšil ako jeden z najťažších u nás. Tu na prvých 9 km máme hneď cez 800 výškových. Šialene! Aj keď sa akokoľvek snažíte, tu rovinu ťažko nájdete. Vrchárov raj!

Deň pred pretekom voľno? Nie v Dolomitoch...
Keby ma doma čakal podobný pretek, isto si dám úplne voľno. Tak mi to sedí, telo sa nabudí, oddýchnem si a môžem bušiť. Tu sme však raz do roka (možno dva), a ide sa samozrejme na bajk. Pod 1000 výškových tu ťažko naplánujete pekný výjazd, takže ideme z nohy na nohu a kocháme sa. Dokonca si dávame aj lanovku, nech sa pošetríme a obzrieme ďalšie nádherné panorámy a hlavne záverečný zjazd do cieľa. Dva dni za nami, 3000 m výškových v nohách.

Deň D, alebo teda H.
HERO Südtirol Dolomites je obrovská akcia. Celá dolina Val Gardena tým žije. Všade nápisy HERO, WELCOME HERO. Proste veľkolepé. Maximálna návštevnosť na oboch trasách dokopy tu v jeden rok bola cez 4 000 pretekárov. Tento rok asi 2 600.

Na výber sú dve trasy, no u mňa je to jasné. Vždy idem tú najdlhšiu, čo ponúkajú. Nebudem sa predsa kdesi valiť dlhé hodiny kvôli 2-hodinovému závodu.

Parametre vieme, ale že to budú také stojky ešte nie. Ale vlastne je to pochopiteľné, čísla nepustia. Nejakú extra náročnosť si nepripúšťam. Predsa len, nedávno som bol 400ultra, takže pár hodín v kopcoch nejako prežijem.

Bike
Ti čo idú na víťazstvo volia hardtaily. V týchto kopcoch hrá efektivita a gramy veľkú rolu. Aj miestny miláčik Vincenzo Nibali ide na htčku Scott Scale v najvyššom možnom prevedení. Ja som skromný a z mojej ponuky bajkov si vyberám môjho Sparka. Na gravel to tu rozhodne nie je a veru som tu nevidel jediný kus. Môj potunený Scott Spark RC má od prerábky 34 zubový prevodník a práve tu sa bude veľmi hodiť. Som síce už pár rokov zvyknutý jazdiť na 36 zubovom, no práve kvôli tejto akcii som výmenu za 36z odložil. A dobre som spravil...

Štart
Tým, že tu štartuje taká masa ľudí, je neprijateľné, aby všetci naraz vyrazili. Štartuje sa teda vo vlnách a ak máte šťastie (alebo teda licenciu, či plus k tomu vyjazdený čas z minulých rokov), je normálne že celý pretek pekne valíte bez nejakých prestojov. No bežne sa tu stáva, že ak ste v skupinách vzadu, nepomôžu vám ani nohy Nina Schurtera. V stúpaniach sa ešte dá ako tak predbiehať, no zjazdy a singletracky sa upchajú a vy môžete na mobile pokojne četovať s kamošmi a pridávať si fotky na sociálne siete.

Jednoducho, väčšina ľudí si to ide užiť a jediný cieľ je prísť v limite do cieľa a dobre sa najesť na obžerstvovačkách.
Ja som ale mal šťastie, že mám licenciu, vďaka ktorej ma dali do GR5 a mal som to relatívne voľné. Takže som mohol normálne pretekať. Aj keď Taliani nevedia zjazdovať a hlavne na začiatku ma troška zdržovali na singletrackoch.

4 hlavné stúpania
V podstate 95% výškových metrov sa nazbiera na 4 stúpaniach, plus pár menších brdkov, aby nebolo málo. Hneď na začiatku vás z chladného rána prebudí Dantercepies. 800 výškových metrov ani neviete ako, rýchly zjazd po šotkách, nejaký singletrack a znova kopec. Z Corvari na Pralongiu sa mi už ide lepšie. Telo si zvyká, začíname si to užívať. Nepodceňujem dopĺňanie energie hlavne gélmi SIS. Mám ich overené a aj keď sú občerstvovačky bohato zasobené, skúšať neoverené gély priamo na preteku nie je moc dobrý nápad. Opäť rýchle zjazdy, kde treba stále dávať pozor. Nie na terén, ale na pomalých Talianov. Doslova obieham stovky ľudí práve v zjazdoch. Nie že by som bol taký dobrý, ale chápete. Tie štarty v skupinách spôsobia, že tých najpomalších z danej skupiny pred vami budete stále obiehať. Ďalšie stúpanie a obávaný Sourasass. Spočiatku pohodička, no od polovice nevídaná stena a záver už nedokáže vyšlapať ani Paez či Nibali. Tam už ani Eurosport nekameruje, lebo profíci aby tlačili? Áno, tu tlačia isto aj oni, ak nie, tak nechápem. Tento kopec mi ukrajuje kopec síl. Už bude len horšie. Passo Pordoi je oproti Sourasassu ako nič. Za ním dlhý a náročný zjazd. Občas sneh, celkom chladno. Predsa len sme riadne vysoko v horách. Za mňa najkrajšia časť je najskôr pozvoľné a potom prudké stúpanie na Passo Duron, to je proste nádherné. Aj keď nohy už moc nejdu. Ďalší divoký zjazd. Už si celkom zvykám na to neustále plávanie v 60-tke na štrku. Posledná veľká výzva je Zallinger. Tu je aj vypísaná prémia Avirex Challenge. Kto tento kopec zvládne pod 30 minút alebo elite muži pod 20 minút, má tričko. S odhodlaním stláčam na Wahoo lap a idem si preň. Po 10 minútach to vzdávam, nebudem sa predsa trápiť kvôli nejakému tričku. Nakoniec to aj tak s prehľadom dávam za 23 minút. Koniec už poznám, boli sme ho prejsť deň pred pretekom, tak už viem, že to bude bolieť len chvíľu a začínam zo seba dávať posledné zbytky síl.

Cieľ
Opäť veľkolepý zážitok, krásna atmosféra a pivo k tomu. Síce talianske, ale lepšie ako drôtom do oka. 6 hodín a 41 minút, okolo 170. miesta z 1300 na dlhej trase, veľká spokojnosť a obrovský zážitok.

Výjazd po preteku
Opäť porovnanie s tým, čo by bolo doma. Easy, rovinka, možno úplne nič a odpočinok. Tu? Seceda.... krutý, ale nádherný výstup do 2500 metrov s úžasným výhľadom. Hore sme jediní bez elektrobikov, normálny človek tu vlastnou silou na bicykli nevyšliape. My, pretože sme unavení a starí, sme to zvládli s priemernými tepmi 120bpm . Hore pivo za 6 eur. Dal by som si ho aj keby stálo 20. Pri takej panoráme to inak nejde.

Záver
Dolomity a HERO ma úplne dostali. Toto je raj turistov, lyžiarov a hlavne nás. Tých, čo milujeme šliapať kopce. O rok znova, ale možno aj skôr.

Všetky jazdy z nášho výletu:

https://www.strava.com/activities/9272216506

https://www.strava.com/activities/9276503710

https://www.strava.com/activities/9284134862

https://www.strava.com/activities/9289567955